Otváracie hodiny obecného úradu Dubová

Pondelok:      8,00-15,00 hod.

Utorok:          8,00-15,00 hod.

Streda:           8,00-15,00 hod.

Štvrtok:          8,00-15,00 hod.

Piatok:           8,00-15,00 hod.

Sobota:          zatvorené

Nedeľa:          zatvorené

Obecný úrad Dubová

Dubová 12, 090 11 Vyšný Orlík

Tel.:+421547565203

Mob.: +421904162898

Mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Kraj: Prešovský kraj

Okres: Okres Svidník

Obvod: Svidník

IČO: 00330426

DIČ: 2020808603

Počet obyvateľov: 230

Katastrálne územie: 1,300 ha

Založené: 1355

Starosta:  Miloš Vaňušaník

Poslanci: Tibor Kupec, Valéria Drotárová, Miroslav Kurty, Emília Chovancová, Emilián Lastivka

V severnej časti Nízkych Beskýd, 13km severozápadne od Svidníka v doline rieky Ondava leží obec Dubová. Je to rádová potočná dedina s voľnou reťazovou zástavbou po oboch stranách Ondavy a Petrovho potoka. Dominantou obce je chrám postavený asi 200m od Petrovho potoka na jeho ľavom brehu.

 Katastrálne územie obce sa rozprestiera na výmere 1255ha, z toho je lesnej pôde 595ha, poľnohospodárskej pôdy 535ha. Dubová susedí s chotármi obci z juhu Kurimka, Šarišské Čierne, Cigla, Mikulášová, Vyšný Mirošov a Nižný Mirošov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 330 m n.m. a okolité časti chotára sú vo výške od 300 do 585 m n.m. (vrch Krásna hora)

 Územie obce patrí ku geomorfologickému celku Ondavská vrchovina. Kopcovitý, mierne členitý povrch chotára tvoria vrstvy flyšu, na miernych svahoch sú mocnejšie pokryvy svahových hlín. Obec je vďaka svojej polohe dobre chránená pred prúdením severných vetrov. Súvislý les s porastom buka, borovice, brezy a v menšej miere i ďalších drevín je v južnej a západnej časti chotára. Popri potokoch rastu jelše a vŕby. Lesy v okolí poskytujú nielen úkryt, ale aj dostatok potravy pre rôznu zver. Žije tu jelenia, srnčia, diviačia zver, niektoré dravce a veľké množstvo druhov vtákov. V chotári obce vyviera minerálny prameň so zásaditou, slanou, jódovou vodou (známa ako dubovská štava).

 Do obce Dubová sa dostaneme po hlavnej ceste Svidník-Bardejov, kde pred Nižným Mirošovom odbočíme v ľavo, na vedľajšiu cestu. Táto vedie popri Ondave až do obce a ďalej smerom na Ciglu a Bardejov.

 História obce:

 Trvale osídlenie oblasti severovýchodného Slovenska v praveku je nepravdepodobné. Napriek tomu vzhľadom na najnovšie objavy môžeme prítomnosť obyvateľstva v tomto priestore dokázať už v strednom, ale predovšetkým mladom paleoite (staršia doba kamenná).

 Nálezy industrie z Dubovej z neskorého paleolitu sú datované pre kultúru epigravettien medzi 11000-8200 rokov pred n.l. a pre eneolit 3200-1900 rokov pred n.l.

 Okrajová poloha v severnej časti Karpatskej doliny spôsobila, že územie severovýchodného Slovenska sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva až koncom 11. Storočia naše ho letopočtu. Administratívne patrilo toto územie po jeho zabratí Uhorskom pod právomoc župana veľkej kráľovskej stolice Novum castrum (Újvár), ktorý menoval kráľ.

 Prvým známym rozsiahlym šľachtickým majetkom na hornom toku Ondavy bolo panstvo Smilno. Tento majetok nadobudol dedo komesa Puda, syna Artolpha z rodu Abovcov v prvej polovici 13. Storočia od kráľa Ondreja II. 1205-1235 za vojenské zásluhy.

 Ďalší historici sa prikláňajú k názoru, že dedinu Dubová založili osadníci slovenského pôvodu. Názov Dombó s nosovkou bol u Maďarov totiž udomácnený a títo ho niekedy používali aj pre slovenské dediny, ktoré vznikli len v 13. a 14. storočí. Mohlo teda ísť o prispôsobenie názvu dediny maďarskému slovu domb=kopec, vŕšok. Vznik Dubovej sa datuje na obdobie 1355

 Po delimitácii panstva Makovica patrila Dubová po roku 1618 do obvodu majera v Dlhej Lúke. Pri súpise bol ako prisahaný sedliak uvedený Vasiľ Kušnír. Celé šoltýšstvo patrilo v tomto čase trom domácnostiam. Na polovici hospodáril Ihnát a na druhej Hric a Pavel. Šoltýsi bývali v Zborove a za mlyn platili zemepánom 6 zlatých ročne. Pravoslávnemu kňazovi patrilo pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Okrem neho bývalo v Dubovej iba poddanské obyvateľstvo.

 V dedine je prvýkrát doložená aj existencia mlyna. Vodné mlyny boli ojedinelé technické zariadenia v dedinách. Tečúca a padajúca voda otáčala drevené lopatové koleso.

 V roku 1772 bolo v obci 46 sedliackych usadlostí.

 Príchod nového storočia rozpútalo prvú svetovú vojnu a vyhlásením mobilizácie vo Svidníckom okrese 16.8.1914 odišlo z obce Dubová 16 mužov v tomto období žilo v obci 527 obyvateľov (1910). Prakticky neostali v dedine žiadny mladi chlapci, pretože väčšina už odišla za prácou pred vojnou do USA alebo Kanady. Obyvatelia obce mali už hneď na začiatku vojny zažiť horšie časy, pretože sa celá oblasť stala dejiskom priamych frontových bojov.

 Vypuknutie druhej svetovej vojny zasiahlo dedinu Dubová osudovo do života mnohých rodín a jednotlivcov. Situácia v obci a okolí sa dramatizovala v roku 1944 kedy bol popravený v Bardejove  N. Litvinov-Rokosovskij, veliteľ Bardejovskej partizánskej skupiny, ktorého ktosi udal. V SNP bojovali aj niektorí občania Dubovej (Kurtý, Dičko, Uram, Hafič). Po začiatku karpatsko-duklianskej operácie sa do Dubovej nasťahovali nemeckí vojaci a to do domov obyvateľstva. V roku 19.1.1945 pri prenasledovaní nepriateľov vstúpili do obce jednotky 1.čs. armádneho zboru pod vedením gen. L. Svobodu. Druhá svetová vojna si vyžiadala daň najvyššiu na rôznych miestach obce zahynulo množstvo ľudí.

 Po druhej svetovej vojne sa vrátili obyvatelia obce k najnutnejším opravám domov, aby sa v nich dalo bývať. Určitá pomoc pri výstavbe prichádza aj od štátnych úradov. Do dvojročného plánu v obci bol vystavený obecný most, opravená škola a cerkov. 21.1.1945 vznikol Miestny národný výbor (MNV).

 Najväčšie zmeny v živote ľudí v obci za celé storočia priniesli 50.roky 20.storočia uzákonením prijalo Národné zhromaždenie Zákon 59 o JRD (Jednotné roľnícke družstvo), kde boli vytipované jednotlivé obce a medzi nimi aj obec Dubová, ktorá bola hodnotená ako pokroková obec.

 Pred znárodnením živnosti prevádzkoval v obci živnosť Michal Olejár, Mikuláš Sipľak a Andrej Jaroščák.

 V 90 rokoch po nežnej revolúcii začali prevádzkovať pohostinstvo a zmiešaný tovar TJ Minerál Dubová ( Ing. Peter Ľos-Chovanec) od roku 2003 ich prevádzkuje Stanislav Krifka.

 Školstvo:

            Prvú zmienku o gréckokatolíckej cirkevnej škole v Dubovej sme našli z roku 1859, kde bol kantor a učiteľ Damian Gundza.

             V roku 1874 navštevovalo školu 66 školopovinných detí. Učiteľ bol platený a za výkon dostaval 96 forintov.

             Po roku 1888 sa stala maďarčina jediným úradným jazykom, sa úrady i cirkevná vrchnosť snažila školy pomaďarčiť. Ale zväčšia učitelia boli nekvalifikovaný neovládali dobre maďarsky a ani rodičia nemali záujem o maďarčinu. Určite zlepšenie nastalo v roku 1895 kde sa otvorilo v Prešove Gréckokatolícky učiteľský seminár.

 Prvým známym občanom z Dubovej, ktorý získal vyššie vzdelanie bol Michal Olejár.

 Vyučovanie po vojne sa obnovilo veľmi skoro a to už 26.2.1945, vyučovací jazyk vtedy bol ruský škola sa nazývala Štátna ruská ľudová škola v Dubovej.

 V roku 1963/64 došlo v ZŠ v Dubovej k zmene vyučovacieho jazyka na slovenský.

 Cirkvi

            Dubová bola po stáročia sídlom farnosti. Keďže už v roku 1492 bola sídlom pravoslávnej fary a aj z toho roku je doložená aj drevená cerkov s cintorínom.

             V roku 1848 mali veriaci v obci drevenú cerkov zasvätenú sv. Nikolajovi, cerkov stála na mieste, kde teraz stojí obchod.

             Roku 1849 bola posvätená v obci nová murovaná cerkov, ktorá bola postavená v štýle neskorého baroka, ako jednoloďová stavba s dvojvežový západným priečelím. Je to jediná cerkov tohto tvaru v celom okolí. Počas 1.sv.vojny bola poškodená cerkov, veriaci si ju však opravili svojpomocne.

             Od roku 1992 bola farnosť spravovaná administrátorom z Vyšného Orlíka a Kečkoviec. V roku 2004 bola farnosť Dubová po stáročiach existencie dekrétom zrušená a ako filiálna obec pričlenená k farnosti Kečkovce.

             Pravoslávni veriaci si vybudovali vlastných chrám, ktorý bol vysvietený v roku 2004 a je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky.

 Šport a kultúra v obci

         Organizovaný šport v obci dlhé roky neexistoval. Spoločenské aktivity občanov sa odvíjali od náboženského rodinného života.

             Prvá spoločenská organizácia vznikla až v roku 1928. Bol to dobrovoľný hasičský zbor a mal 12 členov.

             Najpopulárnejšou spoločenskou organizáciou v obci bola nepochybne Telovýchovná jednota a zo športu nepochybne futbal. Hlavným propagátorom futbalu počas 1.ČSR bol učiteľ ľudovej školy Ján Frlička. V roku 1934 vytvoril prvé žiacke futbalové družstvo.

             Po 2.sv. vojne bol v roku 1947 založený TJ Sokol Dubová a tento rok sa taktiež považuje aj za oficiálny začiatok organizovaného športu v Dubovej v tejto dobe mala TJ 25 členov.

             V roku 1970 vznikol stolnotenisový oddiel, ktorý hral aj okresnú súťaž.

            Nová éra dubovského futbalu sa začala hrať v 90.rokoch pod názvom TJ Minerál Dubová. Futbal sa hral na profesionálnej báze s hráčmi z celého Slovenska.

             Kultúrny život v obci bol viazaný do 50. rokov prevažne k práci školy, ktorá príležitostne pripravovala kultúrne predstavenie pre občanov. Od začiatku 50.rokov sa začalo premietanie filmov v obci.

             V obci bol založený v 1954 aj spevácko-tanečný súbor detí i dospelých ,,Družstevník“ účinkoval aj na festivaloch na Slovensku a aj v Česku.

             V roku 1970 mladá generácia nadviazala na činnosť súboru a založila nový súbor ,,Mladosť“.

            Pre jednotlivé folklórne slávnosti bol v roku 1979 vybudovaný amfiteáter, kde sa na ňom predstavilo množstvo folklórnych súborov.

             V 1968 boli v obci nacvičované divadelné hry pod vedením Jána Popovca neskôr pod vedením Michala Popovca.

 Administratívny vývoj

 Administratívne Dubová patrila až do začiatku 19.storočia v rámci Šarišskej župy pod samostatný územnosprávny celok Panstvo Makovica. Od polovice 18.storočia bol jeho úradným strediskom Nižný Svidník.

             V rokoch 1861-1883 patrila Dubová do obvodu Zborov.

             Po vzniku ČSR patrila Dubová v rokoch 1918-1923 pod služnovský okres Vyšný Svidník.

             V 50. rokov 20 storočia v Dubovej bol zriadený poštový úrad, ktorý bo zrušený v roku 2004.

            Matričný úrad pre obec bol od roku 1895 vo Vyšnom Orlíku a od 1970 do súčasnosti je matričný úrad v Nižnom Mirošove.

           Najbližšia žandárska stanica bola v 19.storoči v Nižnom Svidníku, už pred 1.svetovou vojnou až do 70.rokov 20.storočia vo Vyšnom Orlíku.

            Okresný súd a daňový úrad bol vo Vyšnom Svidníku a najbližšia železničná stanica, je od jeho zapojenia na železničnú sieť v roku 1890, v 21km vzdialenom Bardejove.

 Predstavitelia obce

             Pre rozvoj obce má veľký význam práca volených i platených funkcionárov v obci. Títo svojou prácou nielen slúžili občanom, ale veľakrát svojou aktivitou výrazne ovplyvňovali výstavbu v obci, jej celkový vzhľad, spoločenský a kultúrny život jej občanov.

             V 19.storočí poznáme iba richtára Juraja Nováka. Najstarším pamätaným richtárom obce bol Michal Alexovič. Pred 2.sv.vojnou boli ešte v obci richtári Olejár, Kramár, Bilas.

            Po skončení 2.sv.vojny stáli na čele obce Popovec, Olejár, Paliga, Čan, Vasiličin, Cuper, Kekelík, Obrazík, Vigala, Kostík, Hoško, Paliga, Juričko,

             Tajomníkmi MNV boli: Bilas, Krempaský, Jaruščáková, Čan, Grocký, Vaškanin, Virgala, Čan, Sipľák, Hoško, Kostík.

            Starostovia obce: Alexovič, Vanušaníková, a od roku 2002 po súčasnosť je starostom obce Miloš Vaňušaník

 Dnes poslanecké zastupiteľstvo tvorí 5-členná skupina poslancov a to v zložení: Tibor Kupec Valéria Drotárová Miroslav Kurty Emília Chovancová Emilián Lastivka

 Na potvrdenie obecných písomností používal richtár obce od konca 18.storočia obecné pečatidlo. Najstarší známy odtlačok pečatidla sa zachoval na písomnosti z roku 1787. Rytec v kruhopise pečatidla je uvedené: SIGIL:: DUBOVÁ: 1787:

Symboly obce

Erb

V modrom štíte zo zlatej oblej pažite vyrastajúce tri prirodzené listnaté stromy s hrubými a vysokými striebornými kmeňmi a malými zlatými korunami. Je to hovoriaci erb podľa odtlačku pečatidla obce, ktorý sa zachoval na písomnosti z roku 1787. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 26. mája 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: D-154/2004. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách 1/9 žltej, 1/9 bielej, 1/9 žltej, 1/9 bielej, 1/9 žltej, 1/9 bielej a 3/9modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. 

Vodné toky

Cez obec preteká rieka Ondava. 

Rodáci

• Ján Cuper, bývalý poslanec NR SR